Lager to tvrdí v správe, ktorú vypracoval pre Inštitút pre vedecké informácie o káve. V správe sa takisto píše, že na to, ako reagujeme na kofeín, má vplyv naša genetika a metabolizmus. Rozhodujúce sú dva faktory. To, ako rýchlo dokáže naša pečeň metabolizovať kofeín, ale aj to, ako rýchlo sa molekuly kofeínu viažu v nervovom systéme. Na základe týchto faktorov rozdelil Langer milovníkov kávy do troch skupín.

Vysoká citlivosť na kofeín

Pomalý metabolizmus a vysoká schopnosť viazať molekuly kofeínu. Týmto ľuďom stačí aj malá dávka kávy, ktorá spôsobí veľké problémy so spánkom. Len malá časť ľudí je takto vysoko citlivá.

Bežná citlivosť na kofeín

Väčšina fanúšikov kávy patrí do tejto skupiny. Zvyčajne môžu vypiť dva až päť šálok kávy bez toho, aby to ovplyvnilo ich spánok. Lager však tejto skupine neodporúča piť kávu neskoro večer.

Zdroj: Unsplash

Nízka citlivosť na kofeín

Rýchly metabolizmus a nervový systém, ktorý viaže kofeín len veľmi málo. To sú špecifiká tejto skupiny. Títo ľudia môžu piť kávu aj krátko predtým, ako si ľahnú do postele a ich spánok to nenaruší. Bohužiaľ, povzbudzujúce účinky kávy, akými sú zvýšenie koncentrácie, bdelosť, či zvýšená výkonnosť, títo ľudia nepoznajú.

„Väčšina ľudí si sama dokáže regulovať, koľko kofeínu môže prijať do tela. Je však veľmi dôležité, aby ľudia s nízkou citlivosťou neprekračovali denný limit 400 mg kofeínu za deň, čo je približne päť šálok kávy,“ hovorí Lager. Správa spomína aj ďalšie vedľajšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť našu citlivosť na kofeín, napríklad fajčenie, tehotenstvo či vek.

Tak čo, do ktorej skupiny patríte vy?

Zdroj: comunicaffe.com