Čoraz menej zelene v zastavaných veľkomestách núti ľudí hľadať spôsoby, ako obnovovať narušené ekosystémy. Veľmi obľúbeným riešením sa stávajú strešné záhrady či farmy. Tieto miesta majú obrovské praktické využitie. Zároveň predstavujú akési oázy, kde sa človek môže na chvíľu vymaniť z rušnej premávky. Najväčšou mestskou farmou sa v súčasnosti pýši výstavisko v centre Paríža.
Vývoj stále napreduje a platí to aj pre poľnohospodárstvo. Zatiaľ čo v minulosti sa čerstvé výrobky dostávali do miest pomocou hlučných nákladiakov znečisťujúcich životné prostredie, dnes sa pestovanie plodín postupne premiestňuje priamo do víru mestského života.
Prvenstvom sa pýši Paríž
Portál Goodnewsnetwork informuje o najväčšej mestskej farme na svete, ktorá sa nachádza na streche Kongresového centra Paris Expo – Porte de Versailles v Paríži. Má okolo 1,5 hektára, čo predstavuje zhruba veľkosť dvoch futbalových ihrísk. Cieľom je pestovanie ovocia a zeleniny s využitím špeciálnych metód vertikálneho poľnohospodárstva, a to všetko bez pesticídov, chladiarenských áut, chemických hnojív či dokonca pôdy.
Projekt s názvom Nature Urbanie je realizovaný na základe aeroponického systému, to znamená, že rastliny nevyrastajú klasicky z pôdy, ale umiestnia sa do špeciálnych nádob tak, aby ich korene viseli vo vzduchu. Cez malé otvory potom prúdi voda, ktorá zásobuje korene živinami, minerálmi a baktériami.
Farma už dnes dodáva čerstvé produkty do miestnych hotelov či stravovacích zariadení. Za cenu 15 eur je možné objednať si cez internet kôš s ovocím a zeleninou. Zákazník tak môže získať balíček, ktorý obsahuje napríklad hlávku šalátu, veľký zväzok mäty alebo šalvie, rôzne mladé výhonky, jeden zväzok mangoldu, dva zväzky reďkovky a fľašu džemu alebo pyré. Samozrejme, zloženie nemusí byť vždy úplne rovnaké. Bude závisieť od toho, čo sa aktuálne podarí vypestovať. Na farme sa dopestujú aj jahody, paradajky, baklažány či iné plodiny.
Pascal Hardy, zakladateľ spoločnosti Agripolis, ktorá zastrešuje realizáciu projektu, sa pre britský denník The Guardian vyjadril, že ide o „čistý, produktívny a udržateľný model poľnohospodárstva“. Očakáva sa, že by mohol výrazne posilniť ekonomickú a environmentálnu stabilitu veľkých miest, kde sa sústreďuje väčšina populácie.
Z celkovej strešnej plochy sa zatiaľ využíva iba jedna tretina, no odborníci predpokladajú, že po dokončení projektu bude môcť 20 záhradníkov na farme každý deň obrať až 1000 kg z vyše 35 druhov ovocia a zeleniny.
Aké sú výhody strešnej farmy?
„Neviem, ako vám, ale mne sa nepozdáva fakt, že väčšina ovocia a zeleniny, ktorú jeme, bola ošetrená asi 17 druhmi pesticídov, alebo že intenzívne farmárske techniky, ktoré ju vyprodukovali, sú obrovskými tvorcami skleníkových plynov,“ vysvetľuje Hardy.
Nezanedbateľným benefitom je aj ušetrený priestor. Zatiaľ čo na tradičnej farme vypestujú 9 hlávok šalátu na meter štvorcový, z jednej nádoby ich vyrastie až 50. Navyše je možné vybrať si spomedzi rôznych odrôd podľa chuti, a nie podľa ich odolnosti vo vzťahu k prevážaniu či uskladňovaniu. A čo je naozaj dôležité, plodiny sa oberajú až po dozretí, nikdy nie predtým.
Po vybudovaní niekoľkých strešných fariem vo Francúzsku, rokuje spoločnosť Agripolis o ďalších projektoch v Spojených Štátoch, Anglicku či Nemecku. Veľkou výhodou takýchto fariem je aj to, že čerstvé produkty stačí obrať a zniesť zo strechy, čím sa vyhnú zamrazovaniu a zdĺhavému prevážaniu cestnou alebo leteckou dopravou.
Primátor Paríža navrhol poskytnúť ďalších 130 hektárov na inštaláciu strešných záhrad a zelených stien v meste, čo by mohlo výrazne odľahčiť dopravu a znížiť emisie oxidu uhličitého.
Zdroj: goodnewsnetwork.org, theguardian.com
Zdroj titulnej fotografie: Agripolis / Facebook (Agripolis)
