Cukor a soľ, oheň a ľad, peklo a raj, podobne ako mačka a voda, sú spojenia, ktoré sa od nepamäti považujú za nezlučiteľné oxymorony. Z každého pravidla sa však nájdu nejaké výnimky. Dôkazom toho je aj nasledovná amsterdamská pevne skrytá atrakcia.
Asi každému cestovateľovi sa pri zmienke o Amsterdame vybavia pestrofarebné tulipány, delikatesný syr, množstvo vodných kanálov či houseboatov. Tieto domy situované na vode poskytujú už niekoľko rokov priestory pre reštaurácie či bydliská pre ľudí.
Svojou originalitou bezpochyby zaujme jeden z týchto domov, o ktorom informuje portál thingstodoinamsterdam.com. „De Poezenboot“ (The Catboat alebo mačacia loď) vyniká tým, že ako zvierací útulok poskytuje v súčasnosti útočisko pre viac ako 50 mačiek. „Väčšina mačiek vodu nenávidí. Avšak tie naše sa naučili, že sa dá na nej aj žiť. Koniec koncov, už od roku 1968 udržiavame ich labky suché,“ uvádza sa na ich oficiálnej stránke.
Môže za to náhoda
Príbeh o tomto neobyčajnom prístreší sa začína písať v roku 1966, kedy jeho zakladateľka Henriette van Weelde zbadala pod stromom mačaciu rodinu, ktorá pod jeho korunou hľadala svoje útočisko. Henriette sa bez mihnutia oka rozhodla vziať ich k sebe domov do blízkosti jedného z najznámejších amsterdamských vodných kanálov Herengracht.
https://www.instagram.com/p/BvICiCsluSJ/
Zakrátko však túto rodinu doplnila ďalšia zatúlaná a opustená mačka. Skôr než si Holanďanka stihla uvedomiť, čo sa okolo nej deje, začali sa u nej zbiehať ľudia z okolia s náručiami plnými mačiek, o ktoré sa už viac nedokázali postarať. Vo chvíli, keď sa nimi zaplnil celý jej byt, záhrada a strešná terasa, povedala si, že je nutné nájsť pre seba i jej zverencov nový domov.
Po tom, ako sa zapozerala z okna a pohľad jej skĺzol na rieku s niekoľkými houseboatmi, v hlave jej skrsol nový nápad. S pomocou niekoľkých dobrovoľníkov sa pustili do prestavby starej holandskej plachetnice, ktorá mala predstavovať prvý mačací útulok plávajúci na vode.
Úspech sa dostavil
V roku 1971 začal mať útulok aj ďalšie poslanie. Ľudia už k Henriette neprichádzali len preto, aby tu mačky odložili, ale veľakrát sa rozhodli aj pre adopciu. „V roku 1966 by sa nikto ani len neodvážil snívať o tom, že mladá mačka s mačiatkami bude začiatkom niečoho, čo je dnes považované za mačaciu svätyňu,“ uvádza oficiálna stránka útulku.
https://www.instagram.com/p/BR_25SulxQb/
Od tohto obdobia si De Poezenboot prešiel ďalším sťahovaním či mnohými prestavbami. Po tom, čo sa táto nezisková organizácia dostala do povedomia celého sveta, začalo sa pri dverách mačacieho útulku objavovať viac a viac ľudí.
Zdroj: Wikipedia
Nezvyčajný prístrešok sa stal istým turistickým lákadlom, kde však návštevníci nemusia platiť žiadne vstupné. Môžu však zanechať dobrovoľné príspevky, ktoré sa využijú na zlepšenie kvality mačacích životov. Napriek tomu, že je v dnešných dňoch, v dôsledku situácie spojenej s koronavírusom, pre verejnosť útulok zavretý, dobrovoľníci predpokladajú jeho otvorenie pre verejnosť znova od 1. júna.
Zdroj: depoezenboot.nl, thingstodoinamsterdam.com
Zdroj titulnej fotografie: Instagram / De Poezenboot
