Podľa portálu smartertraveller.com, v prípade „Slow Travel“ ide o spôsob života, pri ktorom kladieme dôraz na lokálnosť, tradície, kvalitu, spomalenie. Patria sem aj Slow Food, Slow Schools, Slow Money či Slow Living.

Ako konkrétne „Slow Travel“ vyzerá?

Nejde ani tak úplne o tempo výletu, skôr o nastavenie mysle. Radšej, než by sa snažil vtesnať si do cestovného plánu čo najviac pamiatok za čo najkratšiu dobu, pomalý cestovateľ si nechá čas na preskúmanie a spoznanie jeho destinácie. Najmä na zoznámenie sa s miestnou kultúrou. Podľa tejto filozofie, dôležitejšie je spoznať jednu malú oblasť dôkladne, než veľkú povrchne.

Znamená to prenajať si apartmán na dlhšiu dobu a preskúmať jeho okolie, či už pešo alebo autom. Znamená to previezť sa bicyklom do druhej dediny, zvoliť si vedľajšie cesty namiesto hlavnej. Môže to znamenať cestovať dlhú vzdialenosť vlakom namiesto lietadla, aby sme si vychutnali pohľad na krajinu. No v podstate nezáleží na tom, ako to urobíme. Kľúčové je spomaliť a vyťažiť maximum z každého momentu.

Možností je dosť

Predstavte si taký výlet do Francúzska. Každému zrejme ako prvý napadne Paríž. Môžeme sem ísť s cestovnou kanceláriou, o nič sa nestarať, stráviť noc v autobuse. Cez deň behať ako „splašené stádo“ za sprievodkyňou a večer umrieť od únavy v priemernom hoteli. Alebo môžeme ísť na vlastnú päsť. Vybrať si roztomilý hotel v centre mesta, napísať si zoznam pamiatok a stráviť deň čakaním v rade na Eiffelovku.

No môžeme si nájsť aj romantický apartmán na predmestí. Prenajať si ho na dlhší čas, keďže je o polovicu lacnejší ako hotel uprostred Paríža. Môžeme nájsť pekárne, kam si ráno chodia miestni ľudia po čerstvé bagety. Dať sa s nimi do reči, podeliť sa o svoje skúsenosti a získať cenné rady. Do centra sa odviezť na bicykli či električke. Stratiť sa v bočných uličkách, navštíviť trhy. Nemať potrebu navštíviť každú jednu pamiatku. Najdôležitejšie pri tomto spôsobe cestovania je spoznávať – nové kultúry a nových ľudí.

Cestovatelia Dale Davies a Franca Calabretta, ktorí spolu chodia po svete nepretržite už niekoľko rokov, na svojom blogu uvádzajú: „Slow Travel vôbec nie je o vyhýbaní sa hlavným pamiatkam. V prvom rade záleží na našom rozhodnutí o tom, ako si ich užijeme. Je to o čase, ktorý si necháme na vnímanie všetkého okolo nás. Aby sme si užili aj tie najjednoduchšie veci, ktoré nemusia byť turisticky najpopulárnejšie. Nejde nám o to, vidieť  a odfotiť si toho čo najviac, len aby sme mohli povedať „Tam sme boli,“ či „To sme robili.“ Chceme spoznávať, večerať s miestnymi, dozvedieť sa od nich čo najviac o ich krajine.“

„Slow Travel“ má mnoho výhod

Najdôležitejšou výhodou je možnosť vytvoriť si puto k navštívenej zemi. Dlhší pobyt na jednom mieste nám dáva možnosť spoznať susedstvo, nakupovať v lokálnych potravinách, či nájsť si obľúbenú kaviareň. Nepotrebujeme listovať v turistických sprievodcoch. Najkrajšie miesta objavíme sami, alebo nám ich miestni ukážu. Pochopíme súvislosti v cudzej krajine. Ak sa nám niekde páči, zostaneme tam dlho a užijeme si každú chvíľu.

Ďalšou výhodou je potrebný rozpočet. Dlhodobá cesta, s čo najväčšou slobodou v plánovaní, je najlepší spôsob, ako rozložiť náklady a dostať sa na prívetivé ceny. Najviac sa dá ušetriť na bývaní. Naskytá sa nám možnosť dostať týždennú či mesačnú zľavu. Ideálne je dohadovať si ubytovanie priamo na mieste a vyjednávať. Za mesiac tak môžeme napokon zaplatiť rovnakú sumu, ako za 10 dní.

Rovnako ušetríme na doprave, keďže sa nepotrebujeme tak často presúvať. Môžeme niekoľko dní počkať na lacnejšie letenky, alebo zvoliť pomalšiu a lacnejšiu variantu. Veľa peňazí nám ušetrí aj jedlo, ktoré si pripravujeme sami. Stravovať sa každý deň v reštauráciách nie je najlacnejšie, no dlhodobý pobyt nám zaručí možnosť navariť si – a ideálne z lokálnych surovín.

Prirodzene sme ako pomalí cestovatelia šetrní aj k životnému prostrediu. Premýšľame nad tým, čo a kde nakupujeme. Nepotrebujeme používať jednorazové plasty. Nepresúvame sa tak často lietadlom, ktoré je (z hľadiska emisií vypúšťaných do vzduchu), najšpinavším dopravným prostriedkom. Keďže si k navštívenej krajine vytvoríme vzťah, nenechávame po sebe všade odpadky. Naopak, môžeme sa zapojiť do rôznych dobrovoľníckych aktivít, zameraných na zber odpadu z pláží, morí, či lesov.

Autori knihy Travel Bible, Matouš Vinš a Petr Novák, radia, vydať sa na cestu minimálne na tri mesiace. Viac si to tak podľa nich užijeme, ušetríme na bývaní aj doprave, lepšie spoznáme domácich. Objavíme krásne miesta, ktoré si na prvý pohľad nevšimneme. Naučíme sa cestovať na vlastnú päsť, s otvorenými očami, ušami aj srdcom.

Zdroj: travelbible.cz, smartertravel.com, slowmovement.com