Černobyľská katastrofa otriasla svetom v roku 1986 a dodnes sa ľudia musia vyrovnávať s následkami rozsiahlej jadrovej havárie. V ZSSR však týchto tragédií bolo viac, no zdá sa, že sa ich až donedávna darilo utajiť. Je to aj prípad mesta Oziorsk, rodiska sovietskeho jadrového programu, kde obyvatelia bezprostredne čelia nebezpečnej hrozbe.
Ako informuje portál Bored Panda, vznik mesta Oziorsk sa spája s budovaním sovietskeho plánu po druhej svetovej vojne. Väzni z gulagov majú len dve možnosti: prácu v kontaminovanej oblasti či 25 rokov nútených prác na Sibíri. Postupne vybudovali tajné Mesto 40, neskôr nazývané aj Čelabinsk 40, dnes Oziorsk. Netušili, že ich práca je zároveň rozsudkom smrti a ani jeden z nich neprežije dlhšie ako 5 rokov.
Toto ruské mesto sa však nenachádza v oficiálnych štatistikách ZSSR a do roku 1994 by ste ho nenašli ani na mape. Jeho obyvateľom bol ponúknutý vyšší životný štandard v podobe dobre platených pracovných miest, vzdelania a výhodného bývania. Obchody ponúkali exotické ovocie, moderné oblečenie či parfumy, čo sú veci, o ktorých sa obyvateľom iných častí ZSSR v tom čase ani len nesnívalo. V Oziorsku sa vystriedali viac ako tri generácie, ale máločo sa zmenilo. V súčasnosti je mesto rovnako anonymné ako v čase jeho založenia.
Z dôvodu nerešpektovania pravidiel bezpečnosti došlo v elektrárni k niekoľkým výbuchom. V rokoch 1945 až 1957 bola kontaminovaná rieka Teča, ktorá ústi do Severného ľadového oceánu. Znečistenie bolo pritom dvoj až trojnásobné v porovnaní s černobyľskou tragédiou. Výbuch nádrže s rádioaktívnym odpadom v roku 1957 zapríčinil obyvateľom rozsiahle zdravotné problémy. Žiareniu bolo vystavených až 470 000 ľudí. Zvlášť nebezpečnou oblasťou je jazero Karačaj, ktoré v roku 1967 vyschlo a rozšírilo rádioaktívne látky na obrovské územie. Aj preto si medzi obyvateľmi vyslúžilo označenie „jazero smrti“.
Cintorín Zeme
Napriek silnej kontaminácii a zdravotnému riziku žije v meste Oziorsk vyše 80 000 ľudí. Otázne je, do akej miery môžu byť ľudia žijúci v neustálom riziku šťastní.
Väčšina obyvateľov je však so životom v tejto oblasti spokojná, a to aj napriek hrozivému označeniu mesta „cintorín Zeme“. Viacerým život v izolácii jednoducho vyhovuje. Zároveň sú presvedčení o vlastnej výnimočnosti a pokladajú sa za vyvolených.
„Vláda urobila všetko pre to, aby títo ľudia v meste zostali a vytvorila im doslova raj na Zemi. Mali všetko, čo potrebovali a v porovnaní s Ruskom, ktoré poznali, neporovnateľne viac. Boli štátom v štáte. Ich totožnosť však bola vymazaná a mimo mesta neexistovali. Akoby tí ľudia ani nežili v tejto dimenzii,“ uviedla Samira Goetschel, režisérka dokumentárneho filmu City 40 z roku 2016.
Zdroj: boredpanda.com
Zdroj titulnej fotografie: Wikimedia / Flickr – lomtique
