Search
Close this search box.

Desivá štatistika. Od roku 1970 ľudstvo vyhubilo masívne percento divých zvierat

Za 50 rokov spáchala ľudská rasa doslova genocídu na voľne žijúcich tvoroch. Konštatuje to Správa o stave planéty, ktorú každé dva roky zverejňuje organizácia WWF (Svetový fond na ochranu prírody). Na správe sa podieľalo 59 vedcov z celého sveta. Zistili, že rastúca ľudská populácia, a s ňou spojená zvýšená potreba potravín a vody, ničí prirodzené prostredie živočíchov. Zvieratá umierajú, pretože v miestach, kde doteraz žili, sa pestuje sója, pšenica či avokádo. Rúbu sa stromy, na ktorých majú vtáky svoje hniezda, masívny rybolov stenšuje populáciu rýb v moriach.

Homo sapiens doslova vytláčajú zvieratá z planéty, aby dokázali nasýtiť sami seba. Môže sa nám to však škaredo vypomstiť, keďže sami na našej planéte neprežijeme. Bez stromov nebudeme mať čo dýchať, bez včiel nebudú dozrievať plody, bez rýb budeme hladovať.

Výskum spracoval údaje o 16 704 zvieratách, patriacich medzi 4 000 druhov cicavcov, rýb, plazov a obojživelníkov. Výsledky prieskumu sú skutočne znepokojujúce. Pred štyrmi rokmi bol úbytok zvierat 52 %, za posledné štyri roky narástol už na 60 %. Znamená to, že trend sa nezastavil, ale pokračuje ešte rýchlejšie.

„Nie je to len o tom, že strácame krásu a rozmanitosť prírody. Ohrozujeme tým aj sami seba. Príroda nie je len ozdobou, je nevyhnutnosťou pre náš život,“ povedal Mike Barrett z organizácie WWF.



Nedávne analýzy takisto ukázali, že ľudstvo vykynožilo počas svojej existencie až 83 % všetkých cicavcov a polovicu všetkých rastlín. Trvalo by 5 až 7 miliónov rokov, kým by sa naša príroda prirodzene spamätala.

Príroda má na ľudí blahodárny vplyv, obohacuje nás kultúrne aj duševne. Čerpáme z nej obživu, čistú vodu, energiu, pomáha regulovať klímu, znečistenie, záplavy. Správa, ktorú zverejnilo WWF, jasne dokazuje, že ľudské aktivity ničia prírodu neprimeranou rýchlosťou a ohrozujú blaho súčasných aj budúcich generácií.

zdroj: Pexels

Najväčšiu stratu na životoch spôsobuje ničenie prirodzených biotopov divokých zvierat. Lesy ustupujú poľnohospodárstvu. Tri štvrtiny celej plochy Zeme je v súčasnosti ovplyvnených ľudskou činnosťou. Ďalším dôvodom je zabíjanie zvierat kvôli potrave. Až 300 druhov cicavcov je v ohrození práve kvôli tomuto. Takisto oceány sú nadmerne zaťažované rybolovom. Zvieratá ohrozuje aj znečistenie prírody, umierajú kvôli chemickej kontaminácii a množstvu chorôb.

Situácia je najkritickejšia v Južnej a Strednej Amerike, kde za posledných 50 rokov uhynulo až 89 % všetkých stavovcov. Dôvodom je najmä ťažba dreva. Každé dva mesiace sa v týchto oblastiach vyrúbe územie veľké asi ako Londýn. Na týchto miestach sa následne nasadí sója, ktorá sa exportuje do rozvinutých krajín a tam ňou farmári kŕmia prasatá a sliepky.



Obrovskú škodu utrpeli aj rieky a jazerá, kde populácia živých tvorov padla až o 83 %. Dôvodom je obrovské množstvo priehrad a nedostatok vody. Veľké množstvo vody sa vyčerpá na zalievanie poľnohospodárskych plodín.

Situácia je, zdá sa, neudržateľná a riešenia sa budú hľadať veľmi ťažko. 7 a pol miliardy ľudí nie je jednoduché nakŕmiť. Mali by sme si však uvedomiť, že ak chceme z prírody čerpať, musíme ju aj chrániť a zveľaďovať. Inak neprežijeme.

Zdroj: theguardian.com

Pozri aj:

Najčítanejšie

TOP 15 európskych kostolov, ktoré sa oplatí vidieť na vlastné oči
Odtlačky, ktoré zanechal Neil Armstrong na Mesiaci, sa nezhodujú s jeho čižmou. Svetom otriasa ďalšia konšpirácia
RECEPT: Rýchly a jednoduchý banánový chlebík
Avokádo vôbec nie je vegánske. Šou na britskej stanici BBC otvorila zaujímavú tému
Význam farieb nie je jednotný. Ako sú vnímané v rôznych krajinách?

Odporúčame: