Podľa štúdií až 25 % dojčiat trpí kolikou. Aj keď je to zväčša iba dvoj až trojmesačné obdobie, pre matky je tento krátky úsek života veľmi náročný. Pochopenie príčin koliky a spôsobov, ako ich zmierniť je niekoľko. A o tých najdôležitejších si teraz niečo povieme.
V prvých mesiacoch života dieťaťa sa mnoho matiek stretáva s problémom črevnej koliky. Dieťa trpí častými bolesťami bruška, je nepokojné, veľa plače a zle spí.
Kolika sa zvyčajne začína v 2. týždni života a vo väčšine prípadov vymizne do 3. mesiaca, ale u 10-15 % novorodencov môžu pretrvávať problémy až do veku 4 – 5 mesiacov. Dojčenská kolika nie je choroba a sama osebe nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo pre zdravie dieťaťa. Avšak, pozerať sa na dieťa, ktoré trpí bolesťou, vám určite nie je príjemné.
Prečo vzniká kolika?
Väčšina odborníkov má sklon veriť, že nepríjemné príznaky sú spojené s funkčnou nezrelosťou čriev dieťaťa. Existujú však aj iné teórie a známe fakty. Môže to byť aj život komplikujúca a nepríjemná intolerancia laktózy. Telo nie je vybavené potrebnými enzýmami, nedokáže stráviť a spracovať mlieko a mliečne cukry, a tak spôsobuje koliku.
Ako pomôcť dieťaťu?
Keď sa vám podarí odhaliť príčinu a prísť na to, že vaše dieťatko trpí kolikou, môžete vyhľadať vhodné spôsoby liečby. Najčastejšie sa používajú antikoliká, ktoré sa delia do dvoch kategórií: niektoré potláčajú tvorbu plynov (simetikón), zatiaľ čo iné sú výživové doplnky s preukázanou účinnosťou.
Vyskúšať môžete aj nasledujúce metódy:
- ľahkú masáž brucha v smere hodinových ručičiek a bicyklovanie nožičkami;
- nosenie po kŕmení;
- položenie dieťaťa na brucho;
- vhodná strava dojčiacej matky (hlavným pravidlom je nejesť to, čo samo spôsobuje plynatosť alebo alergickú reakciu);
- správne kŕmenie – ak bábätko berie prsia matky do úst nesprávne, spolu s mliekom nasáva aj vzduch, čo môže spôsobiť koliku.
Pokúste sa upokojiť dieťa a pomôcť mu zaspať. Niekedy sú účinné aj prechádzky na čerstvom vzduchu.
Dôležité upozornenie!
Pamätajte, že akékoľvek antikoliká sa musia používať prísne podľa pokynov a iba po konzultácii s detským lekárom alebo iným uznávaným odborníkom.