„Rýchlosť, akou sa mení prostredie na život jednotlivých druhov, je alarmujúca a už ovplyvnila evolučnú krivku mnohých živočíchov. Tento trend sa bude pravdepodobne zrýchľovať,“ píše vo svojom článku kanadská zoologička Sarah Otto.

Je prirodzené, že sa druhy menia, aby sa prispôsobili meniacemu sa prostrediu. Druhy, ktoré sa nedokážu prispôsobiť, vyhynú. Až 90 % všetkých živočíchov, ktoré žili na našej planéte, už vyhynuli. Avšak to, čo sa deje posledných sto rokov, sa nedá porovnať s prirodzenými, postupnými zmenami v dávnej minulosti.

V minulom storočí žilo na Zemi 1,8 miliardy ľudí. Dnes nás je 7,6 miliardy a populácia stále narastá. Každý hladný krk musí byť nasýtený, a tak sa lesy menia na poľnohospodársku pôdu. Zanikajú prírodné ekosystémy, v ktorých mali domov tisícky zvierat, čo vedie ku genocíde mnohých druhov. To všetko sa stalo v krátkom čase, ktorý dokáže obsiahnuť jediný ľudský život.

Ornica, najvyššia vrstva pôdy, stratila až 8 % uhlíka, teplota atmosféry sa zvýšila o 1 stupeň Celzia a hodnota PH oceánov sa znížila o 10,1 stupňa. To je len pár desivých štatistík. Najhorší však nie je ich samotný dopad, ale to, ako rýchlo sa to deje. Takúto situáciu sme nikdy nezažili, a preto ani len netušíme, aké môžu byť následky.

Evolučné zmeny medzi jednotlivými druhmi prebiehajú dvoma spôsobmi. Jednak samovoľne, v dôsledku prispôsobenia sa novým podmienkam, alebo aj priamym zásahom človeka. Ľudia krížením vytvárajú nové druhy, ktoré sú vylepšené oproti tým predchádzajúcim. Výsledkom sú kravy, ktoré dávajú viac mlieka, či ovocné stromy, ktoré sú odolnejšie voči chorobám.

Stačí malá zmena, napríklad nový objekt v prostredí – budova. Ovplyvní prirodzený pohyb zvierat, obmedzí rastliny, ktoré tam rastú, ale aj mikróby v pôde. Je otázkou, či sa druh prispôsobí, alebo vymizne. Ako príklad uvádza Sarah Otto istý druh lastovičky, petrochelidon pyrrhonota. Krídla tých vtákov, ktorí žili v blízkosti ciest, sa časom skrátili. Dlhé krídla im sťažovali manévrovanie pomedzi autá, a preto často končili pod ich kolesami.

Ďalšou príčinou zrýchlenej evolúcie je naša chuť zabíjať veci, ktoré nám prekážajú. A tu nehovoríme len o poľovníkoch, ale aj o záhradkároch, ktorí každý rok striekajú svoje stromy pred hmyzom, v snahe zlepšiť úrodu. Koľko myší, múch, či komárov zabil každý z nás? Koľko pýru sme vytrhali v snahe získať dokonalý anglický trávnik? Tieto druhy boli nútené prejsť zrýchlenou evolúciou, inak by ostali už len súčasťou histórie. Prispôsobili sa, stali sa odolnejšie. A ľudstvo pravdepodobne vyvinie nejaký účinnejší spôsob, ako sa ich zbaviť.

Natíska sa paralela s antibiotikami. Na mnohé liečivá sa baktérie postupom času stali rezistentné. Vyvíjame preto stále silnejšie antibiotiká. Stane sa v prírode čosi podobné? Budeme čeliť rezistentnému hmyzu? Alebo sa nám, naopak, podarí nežiadúce druhy hmyzu vyhubiť? A čo bude pre nás horšie? To nám momentálne dokážu zodpovedať asi len autori sci-fi.

Zdroj: sciencealert.com