Včely sú fascinujúce tvory, ktoré majú významné miesto v kolobehu prírody. Sú jediným hmyzom, ktorý produkuje potravu vhodnú pre človeka – med, ktorý má takmer v každej domácnosti svoje nezastupiteľné miesto. Zároveň majú primárne postavenie medzi opeľovačmi a vďačíme im za bohatšiu úrodu rastlín či lepšiu kvalitu ovocia.
Kým v minulosti panoval názor, že inštinkty včiel sú primárne riadené jednoduchými reakciami na prostredie, novšie výskumy naznačujú, že aj včely môžu prežívať stavy podobné emóciám. Ako uvádza portál My Modern Met, aj keď majú tieto drobné zvieratká mozgy veľkosti makových semien, dokážu sa učiť, myslieť, a dokonca aj pravdepodobne cítiť ako cicavce.
Optimizmus i pesimizmus
Jedným z kľúčových zistení je, že včely vykazujú známky optimizmu a pesimizmu, a to v závislosti od ich predchádzajúcich skúseností. Ukázalo sa, že včelie mozgy zaznamenali prudký nárast hladiny dopamínu a sérotonínu, keď dostali niečo sladké. V tomto prípade vykazovali aj väčší záujem o novú výzvu, čo naznačuje, že pozitívne skúsenosti môžu ovplyvniť ich rozhodovanie, podobne ako u ľudí.
Naopak, v prípade prežitého šoku alebo fyzického stresu (napríklad otrasenie alebo zadržanie), došlo k zníženiu hladín týchto hormónov šťastia. V týchto prípadoch sa u včiel znížila ochota vykonávať určité úlohy a prejavili sa známky pesimizmu. Podobá sa to ľudskému konaniu, kedy sa človek vyhýba situáciám, ktoré vyhodnotil ako nebezpečné. I napriek týmto náznakom o tom, že včely dokážu prežívať emocionálne stavy, sú ich vedomosti o týchto emóciách stále veľmi obmedzené.
Ochrana je dôležitá
Zaujímavý bol aj experiment, v rámci ktorého bol do kvetov ukrytý robotický dravý pavúk. Ten odchytil neopatrnú včelu, ktorá sa dostala do jeho blízkosti, a keď ju poriadne vystrašil, pustil ju. Následne sa pozorovalo, ako sa vypustené včely naučili pavúka hľadať a vyhýbať sa mu. U tých včiel, ktoré boli zajaté, boli dokonca spozorované symptómy podobné posttraumatickej stresovej poruche.
Hoci včely s najväčšou pravdepodobnosťou nemajú komplexné vedomie alebo emócie rovnaké ako u ľudských jedincov, výskumy otvárajú dvere k hlbšiemu pochopeniu toho, ako môžu vnímať svoje prostredie a reagovať naň. Práve tieto zistenia môžu byť potom veľmi prospešné v oblasti zabezpečenia ich ochrany.
