Taký je aj príbeh Yulie Gorina. Ako informuje Daily Mail, dievčina sa ešte ako 4-ročná stratila svojmu otcovi vo vlaku, smerujúcom z Minska do mesta Asipovichy. Ten na približne 100 km trase jednoducho zaspal. Vtedy sa písal rok 1999. Rodičia svoju dcéru intenzívne hľadali v spolupráci s políciou, ale márne. Preto už rátali aj s najhorším možným scenárom.

Život sa im úplne obrátil naruby. Napokon sa rozhodli aj presťahovať. „Hľadali sme naozaj všade. Nemohli sme však zostať v dome, kde sa pred pár dňami smiala a hrávala. Nemohli sme chodiť po rovnakých cestách a nenávideli sme vlaky,“ vysvetlili svoju ťažkú situáciu.

V roku 2017 podstúpili dokonca testy na detektore lží, nakoľko sa polícia rozhodla prípad znovu otvoriť. Ani to však neprinieslo žiadne správy o ich stratenej dcére. Prelomovým sa stal až rok 2019. Vtedy sa pred nimi Yulia znenazdajky objavila.

Následne vykonaný test DNA len potvrdil, že je skutočne dcérou Viktora a Lyudmily Moiseenko. „Bolo nám to jasné už aj predtým, odkedy sme si pozreli vzájomné fotografie, sme si veľmi podobní. Nikto nemal žiadne pochybnosti – sme jedna rodina. Našla som nielen mamu a otca, ale aj brata Dmitrija a staršiu sestru Nadeždu,“ povedala nadšená Yulia.

Skončila v Rusku

Ako sa dozvedeli jej rodičia, malá Yulia sa pred 20 rokmi dostala až do Ruska, konkrétne mesta Razaň. To, ako sa jej podarilo prekročiť bieloruské hranice, však stále ostáva záhadou. Yulia má isté nejasné spomienky na cestu vlakom, ako aj na to, ako ju našiel po 3 týždňoch od jej zmiznutia policajt. Spomína si aj na to, ako cestovala s neznámou ženou a mužom, ktorí sa ukrývali pred políciou.

„Prespávali sme v opustených domoch. Veľmi si na to už teraz nepamätám. Mala som bieloruský prízvuk, používala som napríklad lokálne pomenovania pre zeleninu, preto nerozumiem, prečo tomu ruskí policajti nevenovali pozornosť, keď hľadali moju rodinu,“ hovorí Yulia. Po neúspešnom pátraní sa dostala do pestúnskej rodiny.

Pomohol jej partner

V ruskom meste, vzdialenom cca. 550 km od miesta, kde sa stratila, žije dodnes so svojím priateľom. A práve ten má na realizácii tohto nečakaného stretnutia najväčšiu zásluhu. Prípad strateného dievčatka už sledoval na internete dlhodobejšie, a keď mu to prišlo podozrivé, sám sa rozhodol odviesť Yuliu k hľadajúcej rodine. A trafil do čierneho.

Stretnutie bolo, pochopiteľne, veľmi dojímavé a emotívne. Napriek všetkým tým rokom nestratili rodičia nádej. A vyplatilo sa. „Dvadsať rokov je ako celý život, ale my sme nikdy nestratili nádej, verili sme – a tak sme sa našli,“ dodáva matka Lyudmila.

Zdroj: dailymail.co.uk