Belá vzniká ako sútok Tichého a Kôprovského potoka v nadmorskej výške 976 m. n. m. Tečie okolo dedín Podbanské, Pribylina či Liptovský Peter a v lokalite zvanej Úšusty sa vlieva do Váhu. Svoje meno dostala podľa toho, že jej divý tok sa na mnohých miestach mení na bielu spenenú vodu. Rieka pravidelne mení svoj tok, a to zvyčajne po každej povodni. Vytvára meandre, ramená, či štrkové lavice. Aj pre svoju premenlivosť sa stala rajom pre vodákov. Splavovať sa dá až na 26 km.

V tejto horskej riečke bujnie život. Je plná rakov, pstruhov a hlavátiek. Bohužiaľ, takýchto riek je už v Európe len minimum. Ľudia majú oddávna potrebu kontrolovať rieky, či už preto, aby zabránili povodniam, alebo aby skorigovali nevyhovujúce toky. Rýchlosť a dravosť riek využívajú mnohé vodné elektrárne. Z kedysi dravých riek sa často stávajú len mŕtve mútne vody, plaziace sa vyschnutými korytami. Živočíchy v nich vymierajú, keďže sa nemôžu voľne pohybovať a zabíja ich aj masívne znečistenie.

„Rieka Belá je chladná, dravá a nebezpečná, no je aj bohatá, štedrá a slobodná. Dodnes zostáva nespútaná. Vytrvala, aby nám pripomenula, ako vyzerajú živé rieky. Aby nás inšpirovala k navráteniu voľnosti ďalším riekam, ktoré svoju slobodu už stratili.“ Takto o nej hovoria tvorcovia ekologického dokumentu Živá rieka, ktorý je venovaný práve tejto tatranskej riečke.

Dokumentárny film o rieke Belá je súčasťou trilógie o tatranskej prírode s názvom Tajomné Karpaty a stojí za ňou ochranár Erik Baláž. Živá rieka mala premiéru v roku 2017 a je skutočne podmanivá, o čom svedčí aj neuveriteľne vysoké hodnotenie na filmovom portáli ČSFD.

Zdroj: csfd.cz, wikipedia.org, arollafilm.com