Trenčiansky hrad – dominanta Považia, ktorá každoročne láka tisíce návštevníkov svojou pútavou históriou. Hrad na vysokom brale prekonal za stáročia skutočne veľa. Vystriedalo sa tu množstvo panovníkov a vlastníkov, prežil protiturecké a stavovské boje či požiar v roku 1790. Jeho obnova prebiehala najmä v 20. storočí a pokračuje ešte aj dnes.
Pôvodne obchodné a strategické miesto je aj v súčasnosti nielen atraktívnou možnosťou spoznať naše dejiny, ale aj miestom odpočinku či zábavy. Čo by ste na Trenčianskom hrade rozhodne nemali prehliadnuť?
Studňa lásky
Jedna z najkrajších legiend sa viaže k slávnej Studni lásky, ktorú nájdete priamo na nádvorí hradu. Údajne ju dal do tvrdej skaly vykopať Turek Omar pre svoju milovanú Fatimu, aby ju vykúpil zo zajatia Zápoľských.
Skutočná verzia príbehu je možno pragmatickejšia, no aj vďaka tomuto symbolu lásky si hrad zachováva romantický nádych. Studňa vznikla v 16. storočí, pričom práce trvali približne štyridsať rokov, kým sa dostali do hĺbky takmer 80 metrov.
Ľudovítov palác
Renovovaný gotický palác zo 14. storočia dodnes pripomína panovanie kráľa Ľudovíta Veľkého z roku Anjou. V tomto najstaršom zachovalom obytnom paláci Trenčianskeho hradu prebieha dlhoročná expozícia historického nábytku zo 17. – 19. storočia pod názvom Reminiscencie.
Nájdete tu aj salónik zariadený v loveckom štýle so zbierkou historických zbraní a ukážku bytovej kultúry z 19. storočia. V dolnej časti je zase umiestnená obrazová zbierka rodu Illesházy.
Katov dom
Unikátne zachovaný dom v renesančnom slohu pripomína (ne)slávne pôsobenie mestského kata, ktorý v 16. – 17. storočí bez milosti popravoval previnilcov za ich zločiny. Expozícia vám priblíži osudy mestských katov a dozviete sa aj o trenčianskych cechoch či remeslách. Nechýba zaujímavá zbierka meštianskej kultúry a v priestoroch bývalého meštianskeho domu si tiež môžete vychutnať skvelú kávu.
Barborin palác
Najkrajšia časť hradu patrila kráľovnej Barbore z Celje, druhej manželke Žigmunda Luxemburského. Palác bol postavený v roku 1430 na mieste pôvodného Matúšovho paláca, čomu nasvedčujú aj zachované gotické fresky z 13. storočia. Priestor nazývaný Rytierska sieň sa dodnes využíva na rôzne reprezentačné udalosti, akými sú svadby, výstavy či vystúpenia.
Rotunda
Predrománska stavba pochádza približne z 11. storočia, nachádza sa v najvyššej časti Trenčianskeho hradu a predpokladá sa, že bola postavená už v období Veľkej Moravy. Využívala sa predovšetkým na náboženské obrady. Zaujímavé archeologické nálezy, ktoré si tu viete pozrieť, potešia najmä milovníkov praveku a raného stredoveku.
Matúšova veža
Matúš Čák Trenčiansky bol zaujímavým stredovekým fenoménom. V čase svojej najväčšej slávy vlastnil 50 hradov, čím prevýšil aj vtedajšieho uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou. Hoci sa po jeho smrti rozsiahle panstvo rozpadlo, až do 15. storočia sa pre územie Slovenska zaužíval názov „Matúšova zem“.
Práve jeho meno nesie majestátna Matúšova veža postavená v 11. storočí. Pôvodne súžila ako tzv. donjon, teda posledná línia obrany hradu. Aj vďaka kvalitnému opevneniu bol hrad takmer nedobytný.
V samotnom interiéri máte možnosť obdivovať pracovňu hradného pána či erbovú výstavu pôvodných vlastníkov hradu. Ak sa dostanete až na najvyššie poschodie, naskytne sa vám impozantný pohľad na takmer celé Považie, od Bielych Karpát, cez Beckovský hrad, až po Považský Inovec.
Ak teda budete niekedy prechádzať Trenčínom, nevynechajte ani túto jeho najväčšiu pýchu. Okrem stálych prehliadok na vás, prevažne v letných mesiacoch, čakajú aj zaujímavé atrakcie, ako napríklad vystúpenia sokoliarov, nočné prehliadky, aktivity pre deti či náučné programy. Na svoje si určite prídu deti, zahraniční turisti, no predovšetkým milovníci histórie.
Zdroj: visit.trencin.sk, muzeumtn.sk
