28. júl 1976. Horúce leto. Deti mali prázdniny a rodičia si vybrali v práci dovolenku. Slnečné a horúce dni sa ťažko znášajú bez kúpania. V tom čase sa ľudia mohli osviežiť iba v priehradách, či jazerách, len málokto sa dostal k moru. Hranice neboli otvorené, a tak mnoho ľudí trávilo dovolenku vo svojej domovine.

Len pred pár dňami sa Československo spamätávalo z únosu študentky Ľudmily Cervanovej, ku ktorému došlo 10. júla 1976. A tak, ako jedno auto vybočilo z cesty za účelom únosu, jedno lietadlo nabralo nechtiac iný smer. Namiesto pristávacej dráhy totiž vybočilo na bratislavské jazero Zlaté piesky. 

Bratislava, 7:00 hod.

Ľudia z Bratislavy sa vybrali na celodenný výlet na Zlaté piesky. Rybári, starí rodičia, rodičia, deti a ich kamaráti. Staré dobré partie sa tu stretávajú pravidelne už niekoľko rokov. Konečne si oddýchnu od toľkých pracovných povinností a vychutnajú si pravé leto. Nasadajú do áut, či mestskej hromadnej dopravy a smerujú na pláž prírodného jazera.

Všetko sa za pár hodín zmenilo

Praha, Letisko- Ruzyně, 8:00 hod.

Už o pár minút má lietadlo sovietskej výroby typu Iluišin II-18B vyštartovať na pravidelný let Praha – Bratislava. Dnes je kapitánom skúsený Svatoslav Rosa. V odletovej hale odovzdáva potrebné formality. Už pred začiatkom letu je na pochybách. Je znepokojený z informácií, ktoré boli uvedené už pri včerajšom lete.

Dvadsať hodín pred dnešným letom malo totiž komplikácie presne toto isté lietadlo. Letelo z horúceho Tunisu do Prahy. Včerajším kapitánom bol Jiři Hájek. Počas letu nariadil palubnému technikovi, aby spustil motory na plný plyn. Zasvietilo výstražné svetielko. Motor číslo 2 mal poruchu.

Lietadlo, i napriek technickým problémom, pristálo napokon bez problémov na pražskom Ruzyňe. Následne bol naplánovaný technický prelet, pri ktorom zaznamenali všetky nedostatky a problémy lietadla. Pred plánovaným odletom do Bratislavy bol Iluišin II-18B skontrolovaný technikmi. Žiadne závady sa však nepotvrdili.

Praha, Letisko- Ruzyně, 8:40 hod.

Lietadlo malo byť už na ceste do Bratislavy. Už pred dvadsiatimi minútami malo svoj plánovaný odlet. Kapitán Rosa mal pocit, že dvere zadného nákladného priestoru nie sú dobre zavreté. Pasažieri sú už nervózni, nevedia čo sa deje, majú pochybnosti o technickom stave lietadla. Stevard ich upokojuje, že je všetko v poriadku. O pár minút lietadlo vyštartovalo na svoj posledný let.

V neľahkej atmosfére, 9:05 hod.

Pasažierov opustil strach z komplikácií pred odletom. Lietadlo sa už vznáša, ľudia obdivujú krásnu stovežatú Prahu z veľkej výšky. Konečne sa mohli odpútať a užívať si cestu. Niektorí čítali knihy, iní sa rozprávali a tí, čo sedeli pri okne, si vychutnávali pohľad z vtáčej perspektívy.

Medzi pasažiermi lietadla sedí Stanislav Majer, mechanik Československých aerolínií. Jeho prácou bolo kontrolovať priebeh dnešného letu, v prípade komplikácií mal posádke v kokpite pomôcť. Neprešla ani polhodina a už ho volal kapitán na pomoc. Na palube lietadla bol aj kapitán zo včera, ktorý zažil technické problémy s týmto istým lietadlom. V technickom zápise problémov zo včerajšieho letu však chýbalo množstvo potrebných informácií. Kapitánovi Rosovi podáva v kokpite informáciu, že motor číslo 4 zahaproval rovnako aj pri včerajšom vzlete.

Bizarný zákaz

Kapitán Rosa rozhodol o núdzovom pristátí, preto nadviazal spojenie s Brnom a žiadal o povolenie. Odpoveď bola absurdná. Brno odmietlo pomôcť posádke aj napriek technickým komplikáciám. Na letisku sa nachádzala práve delegácia z Vietnamskej socialistickej republiky.

Nevzdávali sa a hľadali ďalšie riešenie, aby sa predišlo nehode. Letisko Schwechat vo Viedni povolilo letu ČSA 001 núdzové pristátie na ich dráhe. Avšak z riadiaceho strediska prichádza zákaz na pristátie vo Viedni. Prečo? Napriek problémom s motormi sa lietadlu nepovolilo pristátie na území vtedajšieho kapitalistického štátu. Jedinou možnosťou bolo pristátie na plánovanom letisku v Bratislave.

Bratislava, Letisko – Ivanka, 9:34 hod.

Začínajú sa pristávacie manévre. K lietadlu smeruje informácia z veže na letisku o pristátí na dráhu číslo 22. Pristávanie doposiaľ nemá žiadne komplikácie. Lietadlo klesá. Kapitán je však v strese a dochádza k chybe. Vypne motor číslo 4.

Kapitán Rosa sa ho snaží opätovne nahodiť, avšak už je to bezvýznamné. O pár sekúnd začína lietadlo stúpať smerom nahor a nakláňa sa na jednu stranu. Vyhýba sa zrážke s budovou letiska. Pracovníci vo veži si všimli, že lietadlu nefungujú motory na pravej strane – číslo 3 a 4.

Bratislava, Zlaté piesky, 9:40 hod.

Veľa ľudí prichádza na Zlaté piesky, aby si obsadilo tie najlepšie miesta priamo pri brehu. Preruší ich však náhly pohľad na troskotajúce lietadlo, ktoré smeruje priamo na jazero. Ku ostrovčeku, kde sa, našťastie, nenachádzajú žiadni ľudia. Začína klesať. Lietadlo chcelo pristáť na vodnej hladine, avšak nedarí sa mu to. Pravým krídlom sa nakláňa a smeruje na dno jazera.

Bratislava, Zlaté piesky, 9:45 hod.

Na miesto nehody vyrážajú hasiči, sanitky, ale i verejná bezpečnosť. Voda vyplavuje na breh prvé obete a po jazere plávajú osobné veci pasažierov. Rekreanti na Zlatých pieskoch sú zbavení fotoaparátov.

Vyťahovanie stroskotaného lietadla, spolu so zosnulými obeťami, trvalo až 8 dní. Je to jedna z najväčších slovenských tragédií, pri ktorej zomrelo 76 ľudí a iba 2 prežili. Väčšina ľudí v lietadle zahynula bezprostredne po silnom náraze. Mnohí síce pád prežili, no utopili sa.

Pravda, alebo ututlanie základných faktov?

Vtedajší komunistický režim sa snažil okolnosti ohľadom celej havárie ututlať. Podľa vtedajších expertov  nemalo lietadlo problémy s motorom. Avšak Jaromír Kratochvíl, cestujúci, ktorý tento tragický let prežil, tvrdí v dokumente Najväčšie tragédie Slovenska niečo iné: „Asi po dvadsiatich minútach letu začal horieť motor. Málokto si to všimol,“ hovorí.

Vyšetrovacia komisia, ktorá príčiny tragédie skúmala, vyniesla jednoznačný verdikt: pád lietadla zapríčinilo viacero omylov a chýb, ktorých sa dopustila posádka. Kratochvíl tiež tvrdí, že záchranári neboli pohotoví a viac pomáhali civilisti. Ak by prišli na miesto skôr, mohli zachrániť množstvo ľudí. Je pobúrený, že smrť väčšiny cestujúcich nastala utopením, pretože im nemal kto pomôcť vyšplhať sa až na vrchol trupu lietadla. Kratochvíl od tragédie už nikdy nesedel v lietadle: „Neurobil by som to kvôli rodine.“

Ešte aj rok po nehode bol vstup na prírodné kúpalisko Zlaté piesky zakázaný, pretože do vody uniklo 6 500 kg leteckého benzínu. Pred hlavným vstupom do areálu vznikol v roku 2014 pamätník, pri ktorom nám neujde fakt, že možno, ak by komunistický režim nezakázal pristátie na viedenskom letisku, 76 ľudí by o svoje životy neprišlo.

Zdroj: YouTube

Zdroj titulnej fotografie: Flickr – Raymond Cunningham / slovakia.com