a

Majiteľka svadobného štúdia „YOORA STUDIO“ Zuzana Kedroňová: Treba ísť po prírode a vyhýbať sa umelým materiálom (ROZHOVOR)

Zdroj: Zuzana Kedroňová

Zuzana Kedroňová má 28 rokov a pochádza z Ružomberka. Svoje štúdium začala v českom Liberci a dokončila na VŠVU v Bratislave. Skúsenosti zbierala v Turecku, na Islande, aj v Anglicku, aby ich nakoniec mohla zužitkovať na rodnej pôde a v hlavnom meste si založiť svadobné štúdio YOORA studio. Nechcela však mať len ďalšiu požičovňu šiat, chcela tvoriť. Samu seba označuje za ekologicky zmýšľajúceho človeka. Po roku strávenom hľadaním alternatív a skúšaním látok, sa napokon dostala k šitiu svadobných šiat z prírodných, certifikovaných materiálov.

Čo konkrétne si máme pod prírodnými certifikovanými materiálmi predstaviť?

Pracujem najmä s bio hodvábom a mierumilovným hodvábom, s bio bavlnou a bambusovou viskózou. Taký mierumilovný hodváb sa od toho klasického líši v spôsobe získavania. Hodváb získavame zo zámotkov priadky morušovej. Pri tom obyčajnom sú húsenice ešte v zámotku usmrtené, pretože tak z nich najjednoduchšie odvinieme hodvábne vlákno.

V prípade mierumilovného hodvábu ale čakáme, kým húsenica metamorfuje na motýľa a sama sa zo zámotku vyhryzie. Keďže je potom vlákno porušené, náročnejšie sa spracúva. No kvalitatívny rozdiel medzi týmito hodvábmi nie je. Bio materiály sú zase také, pri ktorých sa nepoužívajú chemické látky, ani pri pestovaní, ani pri spracúvaní.

Zdroj: Zuzana Kedroňová

YOORA STUDIO. Neobyčajný názov pre svadobné štúdio. Čo znamená?

Vytvoriť názov značky bol dlhý proces, trvalo to rok. Nechcela som pracovať pod vlastným menom. Napokon som našla toto, na internete. Pochádza z kórejského dievčenského mena. Vo voľnom preklade opisuje nezávislú, sofistikovanú a umelecky založenú ženu. A v ešte voľnejšom dokonca YOORA znamená „dostatok hodvábu.“ Potvrdili mi to aj z kórejského inštitútu. Chcela som to mať overené, bála som sa, aby náhodou nešlo o názov nejakej kuracej polievky (smiech).

Svadobné šaty z ekologických materiálov sú značne špecifické, špecializované. Ako si teda na tom s klientkami, máš ich dostatok? Cítiš, že nevesty sa chcú zaoberať aj touto problematikou?

Prvú kolekciu som pustila do sveta vo februári 2018. Na trh som šla, asi ako každý, s malou dušičkou. No úprimne – odvtedy sa neviem zastaviť. Predtým som učila výtvarnú na ZUŠ-ke, no musela som dať výpoveď, pretože som to nestíhala. V ateliéri som od rána do večera. Ale je to skvelé, robím sama na seba, dáva mi to zmysel. Nevesty za mnou chodia, samozrejme, preto, že ich oslovia šaty a to, ako vyzerajú, veď to je to hlavné. Ale áno, chcú riešiť materiály, zaujímajú sa a záleží im aj na tomto aspekte. A ako som povedala, neviem sa zastaviť, čiže je ich veľa, ktoré sa o túto oblasť zaujímajú.

Zdroj: Zuzana Kedroňová

Ako to funguje, keď za tebou klientka príde?

Niektoré presne vedia, ktoré šaty z kolekcie chcú a nechcú na nich nič meniť. No mnohé nielenže nevedia, čo chcú, nevedia ani, čo sa im hodí. Vtedy sa púšťame do skúšania, vymýšľania, upravovania. Všetko je to o vzájomnej komunikácii a spolupráci. Robím nevestám viacero návrhov, ku ktorým sa môžu vyjadriť. Niekedy mi nevesta ukáže rôzne šaty, ktoré sa jej páčia, ja z nich vezmem nejaké prvky a cez svoj rukopis ich pretvorím do finálneho skúšobného modelu. Na ňom vychytáme všetky nedokonalosti, strih a detaily. Skúšobný model neskôr zrecyklujem, rozstrihám a znovu použijem na skúšobné šaty.



Vieš o tom, čo sa so šatami stane po ich veľkom dni? Dajú sa aj potom nejako využiť?

Ja to mám nastavené tak, že klientka má už v cene šiat zahrnutú ich neskoršiu úpravu. To znamená, že ich pretvoríme na bežne nositeľný kúsok. Môžeme ich rozstrihnúť a získať dlhú sukňu, môžeme tú sukňu aj skrátiť. Môžeme prerobiť vrch a vznikne elegantný top či halenka. Takto vedia šaty robiť radosť ešte aj dlho po svadbe. No nie každá nevesta o to stojí, niektoré si ich proste chcú nechať sentimentálne visieť v skrini, poprípade ich odkladajú pre dcéry, to tiež chápem.

Zdroj: Zuzana Kedroňová

Keď už je reč o skrini – čo nájdeme v tej tvojej? Skladá sa aj tvoj šatník z kúskov z ekologických materiálov?

Asi desať percent môjho šatníka tvoria kúsky z bio bavlny alebo niečo, čo som si sama ušila. Ten zvyšok, teda skoro všetko, čo mám, pochádza zo second-handov. Ani v nich však nenakupujem oblečenie, ktoré je pôvodom z fast-fashion reťazcov. Jednoducho viem, že nie je kvalitné. Naopak, snažím sa hľadať dobré bavlnené svetre či tričká, kašmírové kabáty, proste veci z prírodných materiálov, nie umelých. Tie certifikované nájdeme v sekáčoch len zriedka, no nie je to nemožné, treba hľadať.

Čo je zlé na konvenčných materiáloch, bežne dostupných u nás v reťazcoch?

Ja som mala veľmi krátku brigádu v jednom z takýchto reťazcov. Vydržala som tam jediný deň. Náplňou mojej práce bolo vyberanie riflí z plastových obalov a ich vykladanie na police. No keď som vtedy večer prišla domov, mala som veľmi nepríjemne podráždenú pokožku rúk. Tieto kúsky sú chemicky farbené. Hoci rifle sú z 90 % bavlna, používajú sa na ne agresívne farbivá a bielidlá, ktoré u mňa vyvolali alergickú reakciu. Pracovníci, ktorí ich v Indii či Bangladéši vyrábajú, s nimi prichádzajú denne do styku a pracujú vo veľmi zlých podmienkach.

Zdroj: Zuzana Kedroňová

Okrem farbív sú problémom aj umelé materiály. Neviem, prečo by ich človek vôbec chcel nosiť. Pokožka v nich nedýcha, v lete je to úplne neúnosné. Tiež sa ľahšie opotrebujú, napríklad na akrylovom svetri sa nám skoro okamžite zjavia žmolky. Ďalej je to ich spracovanie, na ktorom si reťazce nedávajú záležať. Strihy sú často zle napolohované, švy sú pohnuté. Napokon sa také tričko z výpredaja za dve eurá naozaj nevyplatí, keďže čoskoro potrebujeme nové, lebo to staré sa rozpadlo.

Na aké materiály by sme sa teda pri výbere oblečenia mali sústrediť?

Jednoznačne treba ísť po prírode. Keď už nie bio bavlna, tak aspoň tá obyčajná. Alebo ľan, ten je v poslednej dobe veľmi trendy a je to fantastický materiál. Takisto vlna, ja milujem vlnené svetre. Nie všetky „hryzú“, záleží od ich spracovania. Taký kašmír… Jednoducho, stačí siahať po prírodných materiáloch a vyhýbať sa tým umelým. Darmo sa budem vyhýbať éčkam v potravinách, keď si potom na seba dám tričko z polyesteru. Poprípade môžete osloviť kolegov návrhárov, ktorí vám kvalitné veci zhotovia na mieru.



Plánuješ do budúcna aj iné, ako svadobné šaty?

Určite áno. Hoci sa trochu bojím farieb. Výhoda svadobných šiat je v tom, že sú biele. Existujú farbivá na rastlinnej báze, no ja s nimi nemám poriadne skúsenosti. Viem, že mnohé z nich, ako napríklad kurkuma, ktorou sa farbí na žlto, rôzne korenia pre hnedú či indigo pre modrú, nemusia vydržať. Po praní sa farby môžu stratiť. Preto sa ani nepúšťam do farbenia šiat, keď ich po svadbe pretváram na iné, znovu použiteľné kúsky.

Mám však dodávateľov, ktorí pracujú s farbenými prírodnými materiálmi, a tak určite plánujem kolekciu farebných šiat. Najskôr si to ale potrebujem poriadne preveriť a naštudovať, aby som sa napokon pod šaty nebála podpísať. A potom – stále som na trhu krátko, takže uvidím. No podľa mňa treba mať veľké plány.

 

Ďakujeme za rozhovor a do budúcnosti želáme len to dobré! Viac o svadobnom štúdiu si môžete pozrieť na oficiálnej Facebookovej stránke.