Mestečko Imber, ktoré leží neďaleko Salisbury v srdci anglického grófstva Wiltshire, je už dlhodobo veľkým lákadlom pre turistov. Kedysi živé vidiecke sídlo sa stalo obeťou vojenských potrieb a dodnes ostalo opustené. Kto by však nechcel zažiť atmosféru mesta zahaleného rúškom tajomstva?
História tohto mestečka siaha až do stredoveku a postupne sa pôvodne malá dedina rozrastala vďaka prosperujúcemu poľnohospodárstvu a pastierstvu. Na začiatku 20. storočia mal Imber niekoľko stoviek obyvateľov, hostinec, školu a malý obchod. Hoci bol situovaný na pomerne odľahlom mieste, medzi miestnymi obyvateľmi sa vytvorilo pevné komunitné puto.
Nútená evakuácia
Počas vojny s Nemeckom v roku 1943 vtedajšia britská vláda rozhodla, že sa do ulíc mestečka nasťahuje armáda. Obyvatelia boli nekompromisne evakuovaní, keďže mal tento priestor slúžiť ako výcvikový priestor pre americké vojská pripravujúce sa na inváziu do Európy.
Obyvatelia mali len 47 dní na to, aby si zbalili všetok majetok a opustili svoje domovy. Údajne sa nikto nebránil, vo vojnovej atmosfére to všetci brali ako nutnú obeť vlasti. Väčšina z nich predpokladala, že po skončení vojny sa bude môcť vrátiť, no nikdy sa tak nestalo. Pozemky v okolí mestečka totiž ostávajú pod správou Ministerstva obrany, ktoré návrat pôvodným obyvateľom neumožnilo.
Mesto duchov
Schátrané domy a neudržiavané cesty. Mestečko si zachováva veľmi zvláštnu atmosféru. Mnohé veci ostali nepohnuté už desiatky rokov, nájdete tu dokonca aj zbrane a náboje, ktoré za sebou zanechala armáda. Kým niektoré domy boli zničené, jedinou dobre zachovanou stavbou je kostol svätej Ľudmily. Raz do roka sa v ňom dokonca konajú aj bohoslužby.
Toto zvláštne miesto je od roku 2009 otvorené aj pre návštevníkov a láka nielen milovníkov histórie, ale aj zanietených fotografov a nadšencov paranormálnych javov. Je to desivé, no zároveň fascinujúce. Imber však otvára svoje brány len na 50 dní v roku, zvyčajne v nedeľu, ale aj počas Vianoc či Veľkej noci.
Čo by to však bolo za opustené miesto, keby nebolo opradené rôznymi legendami. Niektorí návštevníci tvrdia, že v nočných hodinách počuli šepot alebo zahliadli tiene medzi ruinami. Miestni zase spomínajú duchov bývalých obyvateľov, ktorí sa nikdy nezmierili so stratou svojich domovov. Jedno je však isté – ak sa niekedy rozhodnete toto miesto preskúmať, počas prechádzky opustenými ulicami budete mať pocit, akoby ste cestovali v čase a stanete sa súčasťou priestoru, ktorý zamrzol v roku 1943.
