Animovaný film Alike vytvorila dvojica španielskych tvorcov Daniel Martínez Lara a Rafa Cano Méndez. Krátky film sa stal hitom internetu. Jeho posolstvo je jasné a zreteľné aj napriek tomu, že v ňom nezaznie ani jedno slovíčko.

Rodíme sa ako nepopísané dosky. Leží pred nami oceán možností. Malé deti sú kreatívne, majú schopnosť pozerať sa na veci otvorenými a ničím nepoznačenými očami. S pribúdajúci rokmi však strácajú schopnosť hrať sa a pristupovať k problémom kreatívne. Môžu za to životné skúsenosti, ktoré im bránia robiť chyby, alebo je to tlak spoločnosti, ktorá nás núti zaradiť sa a nevytŕčať z davu?

Práve týmito otázkami sa zaoberá zaujímavý krátky animovaný film zo Španielska. Vznikol v roku 2015 a získal prestížnu Goyovu cenu. Jeho tvorcovia sa rozhodli, že by ho malo vidieť čo najviac ľudí, a tak film Alike zverejnili aj na internete. Na Youtube má video už vyše 22 miliónov pozretí.

Film veľmi dojímavým spôsobom zobrazuje vzťah dieťaťa a jeho otca. Dieťa začína chodiť do školy a doslova z neho srší kreativita. V škole však neustále naráža na hranice, pretože učitelia ho nútia ostávať vo vychodených dráhach. Postupne jeho entuziazmus slabne a s ním mizne aj farba z jeho pokožky.

Animovaný film vyzdvihuje podporu kreativity

Je smutné, že rovnako ako vo filme, aj v skutočnom svete spoločnosť hádže pod nohy polená tým najkreatívnejším. Nie je žiadnym tajomstvom, že najväčší géniovia, ako napríklad Albert Einstein či Richard Feynman, mali v škole obrovské problémy.

Tvorcovia si zvolili jednoduchú a výstižnú metaforu, v ktorej farba pokožky prezrádza aj emocionálny stav človeka. Stačí malý moment šťastia a postavičky sa doslova rozžiaria. Paralela s ľuďmi je v tomto prípade jasne čitateľná.

Mestečko, v ktorom žijú otec a syn, je plné bledých ľudí. Každý z nich je stratený vo svojej každodennej rutine, zavalený prácou a povinnosťami. V takomto prostredí však nemôže vzniknúť nič krásne, nič hodnotné. Bez kreativity a bez vášne sa staneme len prázdnymi smutnými schránkami.