„Obchodný dom, to je vlastne novodobý chrám, v ňom tovaru sa klaniame a ten sa klania nám. Obchodný dom, to je vlastne našich túžob zrkadlo, načo nám to všetko treba, minule ma napadlo.“ Týmito slovami sa nám, v piesni Kúp mi knihu, prihovoril Miro Žbirka, alias Meky, a to v roku 1986, približne 18 rokov po tom…

Rok 1968 priniesol na Slovensko socialistické stavby, nuž, dnes sa menia, ale žiaľ i búrajú. Ľudia sa búria a podpisujú petície, aby sa bývalé obchodné domy Prior stali národnou kultúrnou pamiatkou. Nebúrajú však naše spomienky…

Ubehlo polstoročie, presnejšie 51 rokov

Je koniec novembra, rok 1968. Klasický november, šesť hodín ráno, vonku ako obvykle fúka a padá dážď, z ktorého bude onedlho sneh. Počasie teda nijako neprekvapuje, ale dnes sa čaká na niečo nové, niečo, čo tu ešte nebolo. Je pár minút pred šiestou hodinou a všetci tí, ktorí stoja na Kamennom námestí v Bratislave, sa nevedia dočkať otvorenia nového obchodného domu Prior.

Budúcich zákazníkov je tu toľko, že Verejná bezpečnosť a armáda vytvárajú koridor. Po šiestej hodine rannej tu zákazníci navštevujú, okrem tých klasických oddelení, aj strihové oddelenie, zásielkovú a kľúčovú službu, elektroservis určený predovšetkým výrobkom TESLA.

Doposiaľ nepoznanou novinkou a veľkým prekvapením sú pohyblivé schody. Mnoho Bratislavčanov sa na nich vezie prvýkrát, a tak ešte nerozumejú ich prevádzke. Ich nesmelé kroky zachytáva aj kameraman, ktorý nakrúca reportáž z otvorenia obchodného domu. Pohyblivé schody pochádzajú až z Juhoslávie, nakoľko v Československu ich nemal kto vyrobiť.

https://www.youtube.com/watch?v=7hK1EotgmUA&t=1385s

Návštevníkov prekvapila aj možnosť nakupovať inak, ako boli doposiaľ zvyknutí. Vládol tam chaos, pretože nikto z kupujúcich nečakal, že sa po obchodom dome, takpovediac medzi tovarom, môžu voľne pohybovať. Keďže zákazníci boli doposiaľ zvyknutí iba na pultový predaj, išlo, podľa vyjadrenia zástupcov obchodného domu, o akýsi experiment.

Počítali aj so stanicou metra

V roku 1968 naplánovali výstavbu obchodných domov Prior aj v iných mestách. Keďže socializmus sa plánoval na tzv. päťročnice, súdruhovia si na ďalšiu päťročnicu naplánovali práve rozšírenie tohto obchodného domu. Do roku 1978 sa naplánovala dostavba s vybudovaním spojovacej časti obchodného domu s hotelom KYJEV a taktiež bola naplánovaná výstavba veľkoplošných potravín v budove obchodného domu.

Budova Prioru, neskôr obchodného domu MY, na Kamennom námestí v Bratislave, je architektonicky postavená ako rovnostranný trojuholník, ktorého fasády sú obložené slovenským travertínom. Na priečelí obchodného domu sú veľké nástenné hodiny so zvonkohrou. Architektonický projekt výstavby počítal s prestupnou stanicou metra, ktorá mala byť pod Kamenným námestím. Hoci z metra napokon vzišlo, mnohé architektonické prvky Prioru prežili dodnes.

Na otváranie obchodného domu dozerali tanky

V Košiciach otvorili Prior približne o rok neskôr. Na jeho otvorenie dozerali tanky sovietskej armády, nakoľko časový odstup od augusta 1968 nebol až tak veľký a komunisti sa obávali manifestácie. Čas plynul, roky utekali a ľudia naďalej nakupovali. Z niektorých, no najmä z tých najznámejších Priorov sa koncom 90. rokov stali obchodné domy Tesco. Ľuďom sa však nezmenili „PRIORity“, a tak naďalej nakupovali v staronových obchodných domoch.

Situácia v septembri 2019

Prešovský OD Prior doslova zmizol z povrchu zemského začiatkom roka 2018 s tým, že ho nahradí novodobé obchodné centrum.

V Košiciach OD Prior nezbúrali, nakoľko množstvo Košičanov sa búrilo a podpisovalo petíciu za vyhlásenie budovy za národnú kultúrnu pamiatku. Zmenil sa investor, Tesco opustilo košickú Hlavnú ulicu, pravdepodobne navždy. Posledný otvorený deň OD Tesco znamenal pre mnoho Košičanov smutnú udalosť.

Vrátane mňa. Posledné roky som Tesco na Hlavnej ulici v Košiciach vnímala inak. Bolo nostalgickou pripomienkou môjho detstva, resp. detstva určitej generácie. Bol to celkom iný obchodný dom, než terajšie obchodné centrá typu Aupark či Eurovea. Malo to minulosť.

Posledné týždne, keď ho pomaly, ale isto zatvárali, som to začala vnímať ešte intenzívnejšie. Tety pri pokladni či na rôznych oddeleniach mali pripnutý odznačik na pracovnom odeve, kde bolo napísané napríklad: „Anna, pracuje tu už 22 rokov.“ Tá budova mala naozaj históriu. Zakaždým, keď som vchádzala do nášho košického Tesca, cítila som tu istú vôňu. Keď som pred pár dňami čítala na jednom blogu, ako vnímali iní ľudia Tesco, bola tam spomenutá vôňa eskalátorov a ja si myslím, že to bola presne tá, nezabudnuteľná vôňa.

A ako to vyzerá s obchodným domom v Bratislave?

Ešte pred rokom a pol bola predajná plocha obchodného domu MY na celej ploche bývalého Prioru. Dnes je to už len podzemie, v ktorom sa zachovali veľkoplošné potraviny siete Tesco. Ku koncu minulého mesiaca skončili zmluvy väčšiny prevádzok, ktoré mali prenajaté priestory v obchodnom dome. Niekoľko poschodí dýcha prázdnotou, z exteriéru budovy dokonca zmizol aj nápis „Obchodný dom MY“.

Od 1. septembra tu nakúpime už iba potraviny. A kedysi? Kedysi tu ľudia nakupovali prvýkrát samoobslužne. Týmto sa pomaly končí rozprávkový príbeh bývalého OD Prior na Kamennom námestí v Bratislave a určite o rok, dva, päť, niekedy, bude na tomto mieste stáť podľa nových investorov nové obchodné centrum zodpovedajúce dnešným štandardom. A čo hotel Kyjev? Do roku 2007 slúžil turistom, a dnes je z neho chátrajúca budova.