Štúdia z roku 2013 dokazuje, že vďaka „vráskam“ na prstoch dokážeme lepšie fungovať vo vlhkom prostredí.
Určite sa aj vám po dlhom kúpaní vo vode objavili na prstoch rúk a nôh „vrásky“ či „ryhy“. Rodičia to považujú za jasný znak toho, že ich dieťa by už malo z vody vyjsť von.
Ak predpokladáte, že za zošúverenie kože môže samotná voda, mýlite sa. Voda nemá žiadny vplyv na našu pokožku, nerozmáča ju. Ako uvádza portál curiosity.com, vedci už od 30. rokov minulého storočia vedia, že za vrásky na koži môže náš nervový systém. Ten dá pri kontakte s vodou signál koži, aby sa zvráskavela. Zaujímavé je, že ľuďom, ktorí majú poškodený nervový systém, sa vrásky na prstoch nerobia.
Má to reálne využitie
V roku 2013 zverejnili vedci v časopise Biology Letters štúdiu, ktorá konečne odhalila tajomstvo vráskavenia našej kože. V článku opísali experiment, pri ktorom si jedna polovica dobrovoľníkov nechala rozmočiť prsty vo vode, kým druhá mala ruky suché. Potom sa obidve skupiny pokúšali zodvihnúť mokré a suché predmety.
Ľudia bez rýh na prstoch dokázali bez problémov zodvihnúť suchú guľu, mokrá sa im však šmýkala. Naopak, ľudia s ryhami dokázali zodvihnúť aj mokré aj suché predmety. Štúdia jasne dokázala, že zošúverené prsty nám pomáhajú uchopiť mokré predmety.
Nájde sa aj negatívum
Človek však nie je jediným druhom, ktorému koža pri kontakte s vodou vráskavie, podobne reaguje aj pokožka makakov. Našim predkom pravdepodobne pomáhali čiarky na prstoch pri love potravy vo vlhkých podmienkach.
Určite vám napadlo, prečo na prstoch nemáme vrásky neustále. Pomáhajú nám predsa lepšie uchopiť predmety, nie? Vedci predpokladajú, že ryhy na prstoch síce na jednej strane zvyšujú našu schopnosť uchopovať predmety, zároveň však znižujú citlivosť našich prstov. A nižšia citlivosť znamená väčšie riziko úrazu. Zdá sa, že aj v tomto prípade evolúcia vedela, čo činí.
Zdroj: curiosity.com
Zdroj titulnej fotografie: Flickr / kate
