Dôvodom je, že sicílska sopka sa pomaly vnára do Stredozemného mora. Tento jej pohyb je už desaťročia sledovaný vedcami. Tí usúdili, že tento fenomén môže mať ničivejšie následky, než sa pôvodne predpokladalo.

Sopka Etna leží vo východnej časti ostrova Sicília, neďaleko mesta Catania. Týči sa do výšky 3329 metrov nad morom a jej vrchol je po celý rok pokrytý snehom. Sopka má obrovskú hmotnosť a v jej vnútri sa hromadí magma, ktorá sa na povrch môže dostať vo forme lávy alebo pyroklastických úlomkov.

Najväčšie zosuvy zaznamenali vedci na juhovýchodnom svahu Etny. Ročne sa ponorí približne o 14 milimetrov. Vedci si doteraz mysleli, že práve magma a vulkanické procesy vo vnútri sopky sú príčinou klesania.

V roku 2016 sa rozhodli presne monitorovať pohyb sopky a vytvorili sieť geodetických staníc, ktoré sledovali zosuvy. Takmer rok sa nič nedialo. V máji 2017 však z ničoho nič masív poklesol o takmer 4 centimetre. V mieste poklesu však neprebiehali žiadne výrazné vulkanické procesy. Vedci na základe toho usúdili, že za pokles Etny môže gravitácia.

Katastrofický scenár

Ak by sa Etna prepadla do mora, zobrala by so sebou veľkú časť Sicílie. Táto obrovská masa zeme by spôsobila cunami, ktoré by zasiahli celý región. Ohrozené by boli nielen časti Talianska, ale aj severná Afrika.

Otázkou samozrejme ostáva, kedy sa tento katastrofický scenár naplní. Na to vedci nemajú aktuálne jednoznačnú odpoveď. Môže to trvať 100 000 rokov, ale aj omnoho menej. Zosuv môže urýchliť množstvo faktorov, ako napríklad vulkanická činnosť Etny, ale aj prípadné zemetrasenia.

Zdroj: sciencealert.com