Randy Gardner mal len 17 rokov, keď sa pokúsil zapísať do Guinnessovej knihy rekordov. Zvolil si netradičnú a dosť nebezpečnú disciplínu. Chcel sa stať človekom, ktorý vydrží nespať rekordne dlhý čas. Následky tohto činu ho trápia dodnes.
Ak by ste chceli zlomiť Randyho rekord, dnes vám to už nebude dovolené. Ako uviedol portál curiosity.com, Guinnessova kniha odmieta pokusy o prekonanie tohto rekordu, pretože zostať bdelý počas niekoľkých dní, či dokonca týždňov, je pre ľudský organizmus veľmi nebezpečné. Dôkazom je samotný Randy, ktorý počas 11 dní veľmi trpel a následky pociťuje ešte aj dnes. Jeho pokus zaznamenal a opísal doktor William Dement, ktorý pomohol Randymu a jeho dvom kamarátom s experimentom.
Ostro sledovaný experiment
Je december, rok 1963. 17-ročný Randy Gardner a jeho dvaja kamaráti Bruce McAllister a Joe Marcaino chystajú projekt, o ktorý sa už od začiatku zaujímajú médiá. V tej dobe to bola tretia najpreberanejšia téma v amerických novinách. Predbehol ju len atentát na Kennedyho a americké turné kapely Beatles.
Mnoho ľudí bolo v tých časoch presvedčených, že nedostatok spánku môže zabíjať. Dôkazom mal byť experiment, ktorý robili vedci na mačkách. Tým nedovolili zaspať až 15 dní. Žiadna z nich ho napokon neprežila. Dôvodom ich úmrtia však nemusel byť priamo nedostatok spánku, ale aj predávkovanie sa stimulantmi, ktoré ich mali udržať bdelými.
Úbohé mačky však Randyho a jeho priateľov nemohli odradiť. Čoskoro sa k nim pripojil doktor William Dement, ktorý chcel Randyho pokus o prelomenie rekordu využiť na vedeckú prácu. Jeho poznatky prezrádzajú veľa cenných informácií o tom, ako sa naše telo chová, ak má akútny nedostatok spánku.
Randy napokon nespal 11 dní a 25 minút. Po dvoch dňoch bez spánku začal mať problém opakovať jednoduché jazykolamy a nedokázal identifikovať objekty pomocou hmatu. Jeho zmyslové vnímanie sa zostrilo, začali mu prekážať akékoľvek pachy. Na piaty deň začal mať halucinácie a jeho krátkodobá pamäť pomaly zlyhávala. Avšak našla sa aj oblasť, v ktorej sa, naopak, zlepšil. Zdokonalil sa v hraní bejzbalu, keďže jeho kamaráti sa ho snažili udržať bdelého aj pomocou rôznych fyzických aktivít.
Trvalé následky
Keď sa experiment skončil, Randy zaľahol a spal viac než 14 hodín. Podarilo sa mu získať vytúžený zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Zdalo sa, že všetko sa vráti späť do starých koľají.
Avšak časom začal Randy trpieť nespavosťou, o ktorej je presvedčený, že si ju privodil práve svojím mladíckym experimentom. Trvalo mu niekoľko rokov, kým insomniu porazil. Avšak dodnes nie je schopný spať v noci dlhšie než 6 hodín.
Zdroj: curiosity.com
Zdroj titulnej fotografie: Twitter
