Môže pivo spred 5 000 rokov konkurovať tomu dnešnému? Vedci objavili v severozápadnej Číne nálezy v podobe pivovarníckeho náradia a zvyškov rastlín, ktoré dokazujú jeho výrobu v tejto oblasti. Po oživení starodávneho receptu by mohol vzniknúť nápoj so sladkastou chuťou, za ktorú vďačí svojej tajnej ingrediencii.
Pivo je súčasťou našej kultúry už celé tisícročia. Prakticky odvtedy, ako ľudia začali zbierať zrná rastlín. Recepty na jeho prípravu sa, pochopiteľne, časom menili. Dalo by sa povedať, že vznikali, dozrievali a zanikali podobne ako pripravovaný nápoj. Keď nahliadneme do histórie, zistíme, že pivo malo svoj osobitý význam pri formovaní spoločnosti v rôznych dejinných etapách.
Vzácny objav
Ako informuje portál Unbelievable facts, ku prelomovému objavu došlo v archeologickom nálezisku Mijaya pri meste Si-an v čínskej provincii Šen-si. Archeológovia natrafili na 5 000 rokov staré náradie na výrobu piva so zvyškami rastlín a stopami po ich spracovaní, z ktorých sa odborníci pokúsili vyvodiť dávny recept.
Tieto nálezy sa datujú do neskoršej doby kamennej medzi rokmi 3 400 až 2 900 pred n.l. Pri vyvodzovaní receptu bol rozhodujúci tvar jednotlivých predmetov a pravdepodobný účel ich využitia. Medzi pozoruhodnými artefaktmi sa našli napríklad kachle, hlinené črepiny zo špeciálne upravených džbánov a hrncov či nádoba v tvare lievika.
Patrick McGovern, biomolekulárny archeológ z Múzea Pensylvánskej univerzity, uviedol, že existuje vierohodný dôvod, prečo boli vykopávky uložené tak hlboko v zemi. Správne umiestnenie a regulovaná teplota sú totiž veľmi dôležité pri skladovaní piva. Príliš veľké teplo môže zničiť enzýmy, vďaka ktorým dochádza ku kvaseniu. Ako ďalej dodal, tieto dohady vedú výskumníkov k presvedčeniu, že pivovarníci spred 5 000 rokov využívali dosť pokročilé techniky, ktorými by mohli konkurovať aj dnešným výrobcom.
Vo vnútri jednotlivých nádob boli nájdené zrná, ktoré i po dlhom čase zostali pomerne zachovalé, hoci opotrebovanie v dôsledku procesu sladovania a drvenia bolo zreteľné. Na bližšie preskúmanie vedci použili iónovú chromatografiu. Vďaka tejto metóde dokázali identifikovať použité ingrediencie. Patrili medzi ne škrobovité časti rastlín, hľuzy na osladenie chuti piva, ale taktiež vykvasené zrná prosa, cirku, jačmeňa a slzovky obyčajnej, nazývanej aj Jobove slzy.
Prekvapivá ingrediencia
Najviac prekvapivou zložkou však bol jačmeň, keďže podľa dostupných informácií sa v danom období v Číne nenachádzal. Odborníci uvádzajú, že bol vyšľachtený v západnej Eurázii a medzi základné potraviny v Číne sa zaradil zhruba až pred 2 000 rokmi. Je tu teda možnosť, že najprv ho využívali ako surovinu na výrobu piva. Dnes je táto plodina v krajine bežne dostupná, no nie je ešte veľmi preskúmané, ako a kedy sa dostala do východnej Ázie.
Jiajing Wang, archeologička zo Standfordskej univerzity a spoluautorka výskumu, uviedla, že vtedajšia odroda jačmeňa mohla mať sladkokyslú chuť, ktorá prispela k ozvláštneniu starodávneho pivného receptu. Keďže v iných starovekých krajinách ako Egypt, Sumer, Asýria či Babylonia bol jačmeň jednou z hlavných prísad na výrobu piva, predpokladá sa, že do Číny sa mohol dostať už s odporúčaním, že je vhodný práve na tento účel.
Odborníci usudzujú, že výroba a konzumácia piva mohla mať vplyv na utváranie spoločenských vzťahov v Číne už pred mnohými tisíckami rokov. Zámožní ľudia totiž zrejme využívali tento opojný nápoj ako jeden zo sociálnych rituálov, aby urobili dojem na svojich známych a preukázali svoje mocenské postavenie v rámci komunity.
Zdroj: unbelievable-facts.com
Zdroj titulnej fotografie: Pixabay / Fulai Xing / Shaanxi Institute of Archaeology
