Na to, ako tieto guľovité útvary vznikli, poznáme viacero hypotéz. Ich počiatok sa však datuje do obdobia 30 až 40 miliónov rokov dozadu. Odborníci z geologického ústavu tvrdia, že zvláštnosťou je guľovitý tvar pieskovcov a zlepencov, z ktorého tieto gule sú.
Pnutie a otáčanie v hornine. Tak znie jedna z hypotéz o vzniku gúľ z Megoniek. Iní tvrdia, že ide o guľovitý rozpad hornín. Okrem toho, že sami o sebe sú vo svete raritou, tie naše z Megoniek, sú hádam aj najväčšie na svete. Ich priemer je od 25 do 300 centimetrov. Najväčšia guľa má teda 3 metre a váži približne 30 ton.
Náhodný objav
Unikát, ktorý v Megoňkách našli, by nebol svetu známy, keby nebolo ťažby v lome Padyšák v Turzovskej vrchovine. Bolo to v roku 1988, kedy robotníci našli niečo nevídané. Nebyť tejto náhody, kamene pravidelného guľovitého tvaru by boli pravdepodobne doposiaľ neodhalené.
Kedysi takýchto gúľ v Megoňkách bolo okolo 30. Dnes však je väčšinou vidieť iba ich podložie, ktoré pod nimi ostalo. Miestnym sa väčšina z gúľ, ešte pred vyhlásením za prírodnú pamiatku v roku 2003, usadila v záhradkách. V Megoňkách však najväčšia guľa ostala. V skalnatom okolí ju rýchlo nájdete podľa praskliny v jej strede.
Kde ešte môžete vidieť niečo podobné ako v Megoňkách?
Ak vás tento geologický skvost inšpiroval natoľko, že by ste chceli vidieť niečo podobné aj vo svete, namieriť si to môžete do krajín, kde guľovité útvary uvidíte tiež. Zájdite si:
– na juh Kostariky,
– na Nový Zéland,
– do pralesov Južnej Ameriky,
– do okolia Bosnianskych pyramíd,
– do Škótska;
Na začiatok teda Megoňkami z hľadiska diaľky predsa len nie je zlé začať. Čo poviete?
Zdroj: pravda.sk, wikipedia.org
