Bioplast sa pri výrobe obalov používa už dlhšie, na rozdiel od toho mexického má však dve nevýhody. Základnú surovinu tvorí biomasa ako kukurica, sója alebo zemiaky, ktorá by mohla byť radšej využitá v chudobných krajinách ako potravina. Navyše, spracovanie tejto biomasy je o 40 % drahšie oproti plastu z fosílnych palív.
Pri zrode myšlienky tzv. AvoPlastu stál študent chemického inžinierstva Scott Mungía s motiváciou vyriešiť otázku znečisťovania životného prostredia. Ako rodák z Mexika, známeho predovšetkým pre tequilu a guacamole, si uvedomil, že veľkú časť avokáda tvorí odpad. To v ňom vzbudilo záujem vymyslieť alternatívne využitie kôstky.
Trvalo rok a pol, kým našiel efektívny spôsob, ako z nej získať biopolymér. Dnes má jeho spoločnosť BIOFASE už 14 zamestnancov, a týmto novým materiálom dokáže nahradiť plast vo výrobe slamiek, tašiek, pohárov a príborov. A to najlepšie, v prírode sa dokáže rozložiť za 240 dní. Aj preto je dnes avokádo označované ako „zelené zlato“.
„Celý svet sa mení, ľudia sa vo veľkej miere začínajú o plasty zaujímať. Stále však nie sú ochotní zaplatiť viac za produkt, ktorý chráni prírodu,“ povedal Scott. 15 ton kôstok denne získavajú zadarmo z reštaurácií a lacno ho premieňajú na jednorazové plasty a chirurgické nástroje. Predpokladá sa tiež, že v budúcnosti môže byť využitý pri výrobe umelých kĺbov.
„Nechceme však, aby si ľudia začali myslieť, že hádzať bioplast do vody už je v poriadku,“ dodáva David Grewell z Univerzity v Severnej Dakote. Každoročne totiž vyhodíme do prírody toľko plastových výrobkov, že by dokázali obísť Zem až štyrikrát.
Zdroj: forbes.com, mexiconewsdaily.com, freshfruitportal.com, bioplasticsnews.com, YouTube
