Ernst Moro pochádzal z Ľubľany a celý svoj život zasvätil medicíne. Napriek všetkým svojim objavom zomrel bez verejného uznania či akýchkoľvek ocenení. Jeho mrkvová polievka má však svoje miesto aj v dnešnej medicíne.
Narodil sa v Slovinsku v roku 1874. V tých časoch bola krajina súčasťou Rakúsko-Uhorska a Moro študoval medicínu v Grazi, kde aj získal titul v roku 1899. V rokoch 1901 až 1902 spolupracoval vo Viedni so známym detským lekárom, profesorom Theodorom Escherichom. Ten je známy predovšetkým objavom a opisom baktérie „Escherichia coli“, ktorá sa bežne nachádza v našom tráviacom trakte, no za istých podmienok môže spôsobiť zápal pľúc či byť pôvodcom infekcie žalúdka a močových ciest.
V roku 1911 sa stal profesorom pediatrie na univerzite v nemeckom Heidelbergu. Pediatria sa vtedy ešte len pomaly stávala samostatným medicínskym odvetvím, dovtedy bola starostlivosť o deti súčasťou všeobecného lekárstva.
Na prelome 19. a 20. storočia bola novorodenecká úmrtnosť vysoká, podľa dobových údajov až 25 %. Uvádzalo sa, že 95 % detskej úmrtnosti bolo spôsobenej hnačkou. A práve výskyt tejto choroby dokázal Ernst Moro do veľkej miery zredukovať.
Od roku 1908 radil rodičom, aby svojim bábätkám varili mrkvovú polievku. Tá sa pripravovala celkom jednoducho. Stačilo vám na ňu 500 gramov umytej a očistenej mrkvy, ktorú bolo potrebné povariť v litri vody až do zmäknutia, a na konci pridať ešte štipku soli. Ak by ste chceli vylepšiť jej chuť, po uvarení do nej môžete nastrúhať trochu čerstvého zázvoru alebo polovicu jablka.
Keďže je táto polievka dosť silná a intenzívna, dávkujte si ju len v menších množstvách – 2 až 4 polievkové lyžice približne každú hodinu.
Tajomstvo liečivého zázraku
Ukázalo sa, že táto polievka dokázala potlačiť hnačku aj v tých najhorších formách a zachránila doslova tisícky detských životov. Lekári boli ohromení, no niekoľko ďalších desiatok rokov nikto nedokázal s istotou povedať, prečo má polievka tento účinok.
Až v roku 2011 prišli dnešní vedci na to, v čom spočíva tajomstvo Morovho receptu. Zistili, že mrkva obsahuje oligosacharidy, ktoré bránia škodlivým baktériám prilepiť sa na črevné steny.
Dnes na tieto problémy zvykneme používať antibiotiká, v tých časoch však tieto liečivá ešte neboli objavené. Aj preto bola Morova polievka tým najjednoduchším a najefektívnejším liekom. Za účinnú sa považuje dodnes. Vedcom sa dokonca podarilo preukázať, že mrkvová polievka dokáže v niektorých prípadoch pomôcť aj v prípade, ak ide o hnačku spôsobenú baktériami rezistentnými na antibiotiká.
Ďalšie Morove objavy
Mrkvová polievka však ani zďaleka nebola jeho jediným drahocenným objavom v oblasti starostlivosti o deti a dojčatá. Ako prvý opísal jeden z nepodmienených reflexov novorodenca, tzv. Morov reflex – objímací reflex. Znamená to, že ak dieťa vyruší hlasný zvuk, urobí náhly pohyb – najskôr roztiahne ruky s natiahnutými prstami a potom ich pritiahne k sebe, no už zovreté v päsť. U bábätiek, ktoré tento reflex nemajú, je to jeden z príznakov detskej mozgovej obrny.
Moro taktiež pomenoval prvé tri mesiace tehotenstva „prvým trimestrom“ a opísal základné znaky tohto obdobia. Zasadzoval sa aj za dojčenie, pretože zistil, že dojčené deti odolávajú baktériám lepšie ako tie, ktoré sú kŕmené sušeným mliekom. V tejto súvislosti tiež zaviedol sterilizáciu dojčenských fliaš pomocou vriacej vody.
Nevenoval sa len deťom, ale aj dospelým. Vymyslel jednoduchý kožný test, ktorý dokázal odhaliť tuberkulózu. Ten lekári využívali až do 60. rokov 20. storočia.
Zabudnutý hrdina
Moro pôsobil na univerzite v Heidelbergu až do roku 1936. Potom sa stiahol do úzadia, pričom ako dôvod uviedol svoj pokročilý vek a podlomené zdravie. Keďže sa ešte dožil ďalších 15 rokov, nemecká vedecká obec začala jeho dôvod odchodu spochybňovať.
Hovorilo sa, že lekár sa stiahol kvôli svojej manželke, Grete Moro, ktorá mala židovský pôvod. Ernst viedol súkromnú kliniku až do roku 1948, potom sa rozhodol ísť do dôchodku. Zomrel o tri roky neskôr, pričom príčina úmrtia nie je dodnes známa.
Zdroj: Wikipedia, medium.com
